Košice budú organizátorom európskeho šampionátu v tanečnom športe na vozíku
Košice, ako držiteľ titulu Európske mesto športu pre rok 2016, budú 28.-30. októbra dejiskom majstrovstiev Európy v tanečnom športe na vozíku. Slovensko má v tejto kategórii horúce želiezka v ohni, keď na posledných ME v Poľsku triumfovala dvojica Helena Kašická a Peter Vidašič z košického klubu TK Ellegance.
Na ME v tanečnom športe na vozíku, ktoré budú hostiť Košice sa očakáva štart viac ako 120 športovcov z 21 krajín sveta. Podujatie sa uskutoční v priestoroch Spoločenského pavilóna.
Niečo o histórii športového tanca na vozíku v Košiciach a o úspechoch v tomto športe prezradil Peter Vidašič – prezident Tanečného klubu Ellegance.
„V podstate sa začala vznikom Tanečného klubu Ellegance v roku 2007, kedy sa nám podarilo dať dokopy niekoľko zdravých tanečníkov a tanečníkov na vozíku, ktorí mali chuť sa zapojiť. Veľmi ma teší, že budeme môcť v rámci Košíc ľuďom ukázať, ako tento šport vyzerá.“
„Môžeme sa pochváliť troma titulmi majstrov sveta, dvoma titulmi majstrov Európy, viackrát sme vyhrali svetový pohár a máme páry, ktoré sa pravidelne umiestňujú na popredných miestach v rôznych súťažiach. Slovensko patrí dlhodobo medzi svetovú špičku v rámci tanečného športu na vozíku. Verím, že na týchto ME to len potvrdíme.“
My, ženy na vozíku
Chceme Vám predstaviť mladú talentovanú tancujúcu kráľovnú Helenku Kašickú. Helenka je mladá dievčina, ktorá sa aj napriek hendikepu nevzdáva a ukazuje svetu, že žiť plnohodnotný život na vozíčku sa dá.
Čo viedlo Helenu Kašickú, aby tancovala? „Ja som vždy od malička hovorila, že budem tanečnica alebo lekárka. Už keď sme chodili na vystúpenia počas školy, tak sme tancovali. Vždy som chcela tancovať. Dostala som sa k nemu úplne náhodou.“
Zdraví ľudia pri tanci používajú nohy, Helenka používa vozík. Ako cíti hudbu a takt? „Je to veľmi ťažké opísať. Cítiť hudbu – to šlo nejako samé, ale veci ohľadom krokov, kde ma zavedie, to som sa všetko učila od zdravého tanečníka. Ja mám veľmi dobrého učiteľa, veľakrát sedel na vozíku a skúšal, veľakrát sme diskutovali a spolu skúšali, či to ide a tak. Ja viem teraz sama poradiť zdravým, aj tanečníkom na vozíku, kedy sa pri kroku čo deje. Ale zase si myslím, že tanec na vozíku ovplyvňuje aj to, aký hendikep máte.“
Helenka tancuje s Petrom Vidašičom, ako sa spoznali? „My sme sa po prvýkrát stretli v aute na ceste do Bratislavy na sústredenie. Boli sme tri vozičkárky a robili sme si srandu z chalanov, ktorí s nami cestovali. Sedeli vpredu, obzerali s nás a nevedeli čo s nami. Na toto rada spomínam. Peťo mal na začiatku inú tanečnicu na vozíku, ja som nemala šťastie, a tak som trénovala sama. Už to vyzeralo tak, že to nechám, lebo ma prestávalo baviť takto sama trénovať. Tancovala som s jednou zdravou babou a konečne som našla v tanci zaľúbenie. Trénovali sme pravidelne, no ale na top súťaže musíme byť pár – dievča a chlapec, inak sa nedá chodiť. Raz za mnou prišiel Peťo, že je vystúpenie, či ideme spolu tancovať, a tak som ostala s ním.“
Aké úspechy spolu dosiahli? „S Peťom tancujem od roku 2008. V tomto roku boli prvé majstrovstvá sveta, báli sme sa, že to bude z našej strany prepadák, no na koniec prišlo milé prekvapenie, získali sme 2. miesto v latinsko-amerických tancoch a tretie miesto v štandarde. Ďalšie majstrovstvá sveta boli v Nemecku v roku 2010, kde sme veľmi chceli získať zlato, ale sa to nepodarilo a skončili sme tak isto ako v roku 2008 v Bielorusku. Až ďalšie majstrovstvá sveta v Tokiu 2013 boli mimoriadne úspešné, získali sme prvé zlato.“
Vďaka tancu získala Helenka do života veľa skúseností a možností. Ako sa vďaka nemu posunula ďalej? „Ja som bola stále cieľavedomá a vždy som si určila, čo chcem a šla som za tým. Splnilo sa mi všetko, čo som chcela, aj keď občas to trvalo dlhšie, no cibrila som si trpezlivosť. Mňa naučil Peter jednu úžasnú vec. Raz sa ma opýtal, či chcem byť integrovaná a ja som mu povedala, že áno. Nezabudnem na jeho slová: Spoločnosť ti dá príležitosť, možnosti a ty ich musíš využiť, nezabúdaj, si menšina a musíš sa prispôsobiť väčšine. Aj keď sa mi nechce, všetko ma bolí, aj sa vyhováram na to, že som na vozíku, až sa to posunie do lenivosti. Potom si poviem, veď zdravý človek musí makať, aby sa mal dobre, aby niečo dosiahol a nejako ma to nakopne.“
Inak Obdarení, číslo 5/2016, ročník III
Sorry, the comment form is closed at this time.
